Zámok Bojnice

Kde inde by sme mohli začať naše putovanie, ako v jednej z najväčších dominánt našej krajiny. Impozantnosť a nádheru tejto pamiatky nám závidia aj v zahraničí.

Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.

Pôvodne bol dreveným hradom a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky, po ňom sa v Bojniciach ako majitelia vystriedalo niekoľko šľachtických rodov.

Bojnický hrad i panstvo boli vždy kráľovským majetkom. Podľa povestí kráľ Matej Korvín rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. Posledný majiteľ zámku, gróf Ján František Pálffy, bol významným súkromným zberateľom. Jeho vrodený a dlhodobými pobytmi v cudzine pestovaný cit pre umenie sa odzrkadlil v zámernom a systematickom zbieraní umeleckých predmetov. Zámok dal gróf prestavať podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Rozsiahla neogotická prestavba sa uskutočnila v priebehu rokov 1889 – 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok.

Okrem zámockých expozícií čakajú každoročne na návštevníkov Bojnického zámku aj ďalšie atrakcie a prekvapenia. Jednou z nich je aj Festival duchov a strašidiel, ktorý sa od roku 1994 koná pravidelne na prelome mesiacov apríl a máj.

K zámku sa viaže povesť o čiernej pani, podľa ktorej mladý zámocký pán obvinil svoju ženu z nevery. Aby dokázala svoju nevinu, skočila z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Miesto smrti v hĺbke však údajne vzlietla do nebies, a potrestaní boli zloprajní príbuzní.